Napriek histórii a rozsahu sú nákladové štúdie o kúpeľnej zdravotnej starostlivosti pomerne vzácne a ťažko ich prepočítať. Nedostatočné komplexné dáta tak zároveň bránia vo využívaní plného potenciálu kúpeľníctva

Dôvodov je podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu viacero. Prvým z nich je samotná definícia balneoterapie, ktorá pozostáva z rozličných metód a postupov. Zahŕňa napríklad ergoterapiu, elektroliečbu, svetloliečbu, teploliečbu, mechanoterapiu, vodoliečbu, psychoterapiu či dietoterapiu. Väčšina štúdií sa však sústreďuje iba na vybrané terapie. Aj keď je štúdií viacero, makroekonomické závery sa z nich podľa analytika robia veľmi ťažko.

Prepojenie

V kúpeľníctve vstupuje do hry mnoho aktérov vrátane aspoň šiestich ministerstiev. Podľa odborníkov potenciál kúpeľov treba pretaviť do dlhodobej koncepcie. „Nebuďme smutní, keď nenájdeme návratnosť len v zdravotnej starostlivosti. Ten príbeh je širší a zdravotná a sociálna starostlivosť sú spojené. Adekvátna kúpeľná starostlivosť pacienta veľmi rýchlo vracia do produktívneho pracovného života,“ skonštatoval člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Marian Faktor na konferencii Vi­zionári.

Zdravotnícky analytik Martin Smatana uviedol, že kým totiž náklady na kúpeľnú liečbu znášajú zdravotné poisťovne, primárne benefity z nich čerpá rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. V súvislosti s tým spomenul závery niekoľkých metaanalýz, ktoré sa venujú oblasti kúpeľníctva. Tie deklarujú, že pacienti, ktorí sa zúčastnili na riadenej rehabilitácii po operácii kolena, sa vrátili do práce o šesť týždňov skôr než tí, ktorí ju neabsolvovali.

Ďalšia metaanalýza tvrdí, že pacienti, ktorí podstúpili štruktúrovanú rehabilitáciu, zaznamenali 30-percentné zlepšenie funkčného zotavenia a zníženie úrovne bolesti približne o 2,5 bodu na 10-bodovej stupnici počas prvých šiestich mesiacov po operácii. Iná metaštúdia zasa potvrdila, že pri porovnávaní balneologických intervencií s fiktívnymi intervenciami boli výsledky v prospech prvých, pokiaľ ide o dlhodobé zlepšenie bolesti a funkčného statusu pacienta.

Medzi primárnymi benefitmi, o ktorých štúdie píšu, sú najmä také, ktoré spadajú do rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ako napríklad rýchlejšia rekonvalescencia a skorší návrat do práce, vyššia mobilita a samostatnosť, nižšia miera odkázanosti, práceneschopnosti a chorobnosti či prípadného ťažkého zdravotného postihnutia.

Takmer tritisíc eur na pacienta

Problémom však podľa analytika je, že tieto benefity šetria zdroje primárne sociálnemu systému, pričom náklady nesie zdravotníctvo. Ako príklad uviedol štúdiu z roku 2014, ktorej účastníci sa po riadenej rehabilitácii po operácii kolena vrátili do práce o šesť týždňov skôr. Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny by na jednom takomto pacientovi ušetril v súčasnom roku až 837 eur. A stratená HDP produktivita by bola menšia o 2 025 eur. Tým pádom by sa z verejných zdrojov tento rok mohlo ušetriť 2 862 za každého pacienta, ktorý podstúpi takúto rehabilitáciu.

Zlepšenia stavu pacientov po absolvovaní kúpeľnej liečby eviduje aj Národné centrum zdravotníckych informácií. Dáta ukazujú, že v roku 2023 reportovalo zlepšený stav pri ukončení liečby 88,5 percenta pacientov. Iba pri 9,9 percenta pacientov sa stav nezmenil a zdravotný stav 1,6 percenta pacientov sa zhoršil, prípadne mali iné komplikácie.

Výdavky sú nedostatočné

Ďalším dôvodom, prečo nie je dostatok štúdií o benefitoch kúpeľnej zdravotnej starostlivosti, je i jej financovanie. Výška výdavkov na kúpeľnú liečbu je totiž často so zreteľom na celkový balíček nízka a na Slovensku obzvlášť. Ako upozornil M. Smatana, v roku 2023 alokovalo ministerstvo zdravotníctva na túto oblasť niečo vyše 52 miliónov eur, čo zodpovedá 0,8 percenta celkových výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Ako však podotkol šéf zdravotnej poisťovne Dôvera Martin Kultan, poisťovni sa minulý rok nepodarilo naplniť kúpeľnú liečbu tak, ako ju zaregulovalo ministerstvo zdravotníctva programovou vyhláškou. „Napriek motivačným mechanizmom, pretože dopyt po kúpeľoch nebol taký veľký,“ povedal na konferencii Zdravotnícky manažment 2024.

Vývoj výdavkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť má rastúcu tendenciu. Pri pohľade na samotné financovanie je však potrebné brať do úvahy viaceré faktory. Od roku 2009 výdavky na zdravotnú starostlivosť vzrástli o 140 percent. Kým v roku 2009 boli na úrovni 3,3 miliardy, v tomto roku by mali byť na úrovni 7,9 miliardy eur, v závislosti od vývoja.

Rovnako sa menili aj výdavky na samotnú kúpeľnú liečbu. Tie za rovnaké obdobie vzrástli o 81 percent, čo znamená, že rástli pomalšie než celkové výdavky na zdravotnú starostlivosť. Na porovnanie s inými segmentmi vyzdvihol analytik primárnu sféru, ktorá rástla trojnásobne rýchlejším tempom než kúpeľná zdravotná starostlivosť. Výdavky v roku 2024 sa oproti roku 2009 na ňu zvýšili o 229 percent. No napríklad výdavky na agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti sa zvýšili v priebehu 15 rokov až o 319 percent.

Ak však porovnáme výdavky na kúpeľnú liečbu s rastom inflácie, podľa analytika zistíme, že po zohľadnení inflácie majú kúpele reálne oproti roku 2009 iba o 26 percent viac financií než v roku 2009. Ako však podotkol, v zdravotníctve rastú ceny rýchlejšie než inflácia. Tá dokonca nezachytí ďalšie náklady, ktoré do segmentu vstupujú, ako napríklad mzdy, ktoré rástli rýchlejším tempom. Zvýšenie výdavkov o 26 percent pre kúpele teda nepredstavuje „čisté“ navýšenie.

Počet klientov kúpeľov rastie

Rovnako sa menil aj počet pacientov využívajúcich kúpeľnú liečbu. Kým v roku 2009 ich bolo zhruba 56-tisíc, pred pandémiou ochorenia COVID-19 dosiahla ich návštevnosť vrchol a navštívilo ich približne 72-tisíc pacientov. V tomto roku by ich malo byť zhruba 65-tisíc. V porovnaní s rokom 2009 tak kúpele v roku 2024 využije o 15 až 23 percent pacientov viac, v závislosti od ďalšieho vývoja.

Dáta teda podľa analytika ukazujú, že od roku 2009 narástli úhrady z verejného zdravotného poistenia o 81 percent. Ceny, respektíve inflácia o 55 percent a počet pacientov z verejného zdravotného poistenia vzrástol o 15 až 23 percent. „Oproti roku 2009 tak nie je v sektore na pacienta viac prostriedkov na rozvoj kúpeľnej zdravotnej starostlivosti,“ podotkol M. Smatana s tým, že to nie je chyba zdravotných poisťovní, ale dlhodobej stratégie a priorizácie.

Mali by ošetriť viac pacientov

Niekdajší Inštitút zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva sa v roku 2018 pozrel na výdavky na kúpeľnú liečbu v súvislosti s cievnymi mozgovými príhodami. Závery analýzy poukázali na to, že kúpele by mali podľa analytika prebrať väčšiu aktivitu v oblasti postakútnych stavov, minimálne o sto lôžok pri obsadenosti zruba 85 percent. Takúto starostlivosť by mohli poskytovať tri až štyri kúpeľné podniky, ktoré majú vybudované potrebné materiálno-technické zázemie. „To, že sa táto zdravotná starostlivosť neposkytuje väčšiemu počtu pacientov, je v tom, že nie je stanovená cena za lôžko/deň, ktorá by kryla náklady tejto špecializovanej rehabilitačnej starostlivosti,“ podotýka M. Smatana.

Vzhľadom na financovanie kúpeľnej liečby sa menil aj typ úhrady. Keďže nárast príjmov z verejného zdravotného poistenia v priebehu rokov nepostačoval, pacienti si za liečbu museli platiť sami. Kým v roku 2009 si za kúpele zaplatilo 57 percent pacientov, v roku 2023 ich bolo 64 percent. Odborník podotýka, že nie vždy ten, ktorý si môže dovoliť zaplatiť kúpele, ich aj reálne potrebuje.

Pobyty z verejného zdravotného poistenia trvajú zväčša 21 dní, v niektorých prípadoch 28 dní. No samoplatcovia v nich zostávajú priemerne týždeň. Z nich iba zhruba päť percent absolvovalo v posledných rokoch trojtýždňový pobyt.